ISLAND NAŠIMI OČAMI

Ako mladí nadšenci umenia z rôznych stredných a vysokých škôl sme mali možnosť vycestovať na kultúrno-vzdelávací pobyt na Islande, ktorého výsledkom je nielen reportážno-dokumentárny film a študentské reportáže, ale aj vzácne priateľstvá a zážitky na celý život. Spolu s profesionálmi Jánom Dobranskym, Tomášom Koníčkom a Filipom Hrebendom sme spoločne objavovali krásy islandskej prírody a priúčali sa rôznym technickým a praktickým zručnostiam.

Natáčanie na Islande

Času bolo akosi stále menej a menej, aj napriek tomu, že Islanďania na nás pôsobili pokojným, nikam sa neponáhľajúcim dojmom. Natáčanie ilustračných záberov do filmu a reportáží sme začali v hlavnom meste – Reykjavíku. Prvé dva dni pobytu sme strávili prechádzaním sa po uličkách plných turistov z celého sveta a natáčaním momentov z kaviarní, reštaurácií či milých obchodíkov. Sprevádzal nás šestnásťročný Magnús Gíslason, nádejný začínajúci režisér, s ktorým sme sa spriatelili. Keďže vedel po islandsky, uľahčil nám tým mnoho momentov, keď sme potrebovali komunikovať s Islanďanmi. Magnus nebol jediným mladým človekom, s ktorým sme mali možnosť sa porozprávať a zoznámiť. Na medzinárodnom workshope vo Fellaskóli, čo je najinkluzívnejšia škola na Islande využívajúca audiovizuálne prostriedky vo vyučovaní, sme mali možnosť komunikovať a zdieľať s ďalšími mladými študentmi, ktorí sa zaujímajú o kultúru a umenie. Väčšina študentov boli prisťahovalci z rôznych krajín a islandčina nebola ich rodným jazykom, a tak práve cez hudbu či divadlo sa učitelia v nich snažia vzbudiť záujem o hlbšie štúdium tohto jazyka. V Reykjavíku sme taktiež navštívili slovenského biskupa Dávida Tencera žijúceho na Islande už takmer 20 rokov. Ukázal nám svoju farnosť a úprimné rozhovory s ním zanechali hlboké stopy v niektorých z nás. V rámci poznávania islandského jazyka a literatúry sme sa presunuli do jazykovedného inštitútu Árniho Magnúsona. Interaktívnou výstavou o histórii a koreňoch islandského jazyka nás previedol jazykovedec Branislav Bédi. Ukázal nám, ako vyzerá jeho bežný deň v inštitúte a zdieľal s nami svoje vedomosti. 

Naša ďalšia návšteva viedla do galérie The Nordic House, vďaka ktorej sme mali možnosť vidieť aj práve prebiehajúcu umeleckú výstavu s názvom „Is this North?“, na ktorej nás zaujalo okrem iného aj  audiovizuálne dielo fínskej autorky, v ktorom spracovala problematiku vysťahovania pôvodných obyvateľov z Fínska. Zaujala nás taktiež služba, ktorú The Nordic House, konkrétne knižnica, poskytuje – možnosť požičania si výtvarného diela domov na 90 dní. Zdá sa nám to veľmi obdivuhodné, ako sa aj takýmto spôsobom podporuje prítomnosť výtvarných diel a celkovo umenia v bežných domácnostiach a nielen v galerijných priestoroch. The Nordic House je tiež miestom pre rôzne hudobné podujatia. V jeden večer sme si vypočuli tóny jazzovej hudby. Tento koncert bol ďalším dôkazom, že na Islande je kultúra a umenie dôležitou súčasťou každodenného života. Započúvali sme sa nielen do príjemných tónov živej hudby, ale aj zahĺbili do vizuálnej animácie premietanej na steny miestnosti plnej farieb a tvarov.

Ďalšie cesty našej výpravy smerovali do islandskej prírody plnej krásy a majestátnosti. Profesionálny fotograf Filip Hrebenda, ktorý sa stal naším sprievodcom po islandskej prírode, nás zaviedol na skutočne nádherné a úchvatné miesta. Prvé kroky viedli k vodopádu Skógafoss, čo v preklade znamená „Lesný vodopád“. Boli sme naozaj uchvátení, pretože to bol náš prvý moment stretnutia s islandskou prírodou. Veľa sme o nej počúvali, videli fotky, ale vidieť takúto prírodu na vlastné oči je oveľa silnejší a krajší zážitok ako jej zobrazovanie.

Ďalším vodopádom bol Kvernufoss, pod ktorý sa nám podarilo dostať, a tak sme mohli pozorovať padajúcu vodu spoza vodopádu. V tom momente sme všetci pochopili, prečo je dôležité mať nepremokavé oblečenie. :)

Vodopád Kvernufoss

Ďalšie kroky viedli autami do útulnej dedinky Vík na juhu ostrova, ktorá nás očarila svojím silným kontrastom čiernych pláží, jasnej modrej oblohy a čarovného kostolíka s červenou strechou na vrchu. V jaskyni Hálsanefshellir sme mali možnosť vidieť zvláštny prírodný fenomén, a to plížiace sa vlny alebo „sneaker waves“. To znamená, že morské vlny sa raz za 10 minút posunuli oveľa ďalej na pobreží ako zvyčajne. Žiaľ niektorým nepozorným a riskujúcim turistom sa stalo, že ich prudký náraz prívalovej morskej vody zrazu podmyl. My sme sa tomu úspešne vyhli. V oblasti Grinavíku sme pozorovali a natáčali čierne lávové polia. Najmladšia láva, na ktorej sme stáli, mala 800 rokov.

Ďalší deň sme vyrážali do prírody už o 4:15 ráno, aby sme stihli východ slnka pri hore Kirkjufell na polostrove Snæfellsnes, ktorý sa nachádzal asi 2 hodiny cesty autom od miesta nášho ubytovania. Tento zážitok bol naozaj čarovný, pretože majestátne pohorie bolo pokryté snehom, malé potôčiky stekajúce pomedzi kamene boli takmer zamrznuté, celý povrch okolia bol pokrytý machmi a odraz vychádzajúceho slnka zafarbil vrcholky hôr do oranžovo-ružovej farby. Skoré ranné vstávanie stálo za to! Videli sme aj skalný most v dedinke Arnarstapi, ktorý bol zaujímavou turistickou atrakciou nielen pre nás. Na záver nemôžem nespomenúť vzácny prírodný úkaz a to polárnu žiaru, ktorú sme mali možnosť vidieť na ku koncu výpravy. Po dlhej nočnej ceste autom sme už začali byť mierne zúfalí, ale naša túžba vidieť na vlastné oči polárnu žiaru bola silnejšia, hnala nás vpred. Bolo síce náročné ju nájsť kvôli zvýšenej oblačnosti a svetelnému smogu, ale nakoniec sme ju predsa len postrehli, aj keď ľudským okom ju bolo slabšie vidno ako cez objektív kamery.

Počas celého pobytu na Islande sme sa stretávali so vzácnymi ľuďmi, ktorí boli otvorení odpovedať nám na naše otázky a ukázať nám miesto, kde bývajú - Island, v čo najlepšom svetle. Nahrávali sme rozhovory s islandskými osobnosťami ako bol napríklad lekár a DJ zároveň – Victor Gudmundsson, ale aj s inšpiratívnymi ľuďmi zo Slovenska i Česka. DJ Victor nás privítal vo svojom domácom nahrávacom štúdiu, kde nám ukázal hudbu, na ktorej práve pracuje a zdieľal sa s nami o svojich znalostiach z oblasti zdravia. Táto návšteva bola plná dobrej nálady a hudby. Dokonca aj my sami sme si spoločne zahrali na hudobných nástrojoch. 

Nakukli sme aj do zákulisia vysielania a nahrávania v RÚV, čo je jediná islandská televízia. Taktiež sme navštívili redakciu denníka Morgunblaðið a prešli sme sa priestormi nahrávacích a rozhlasových štúdií. Počas celého pobytu na nás dohliadal projektový tím, ktorému sme veľmi vďační za organizáciu a hladký priebeh celého pobytu. V súlade s krásnou myšlienkou pani prezidentky Hally Tómasdóttir, ktorá podotkla, že človek najlepšie spozná samého seba, keď opustí svoju krajinu a vycestuje do inej kultúry, aj my sme mohli pokročiť ďalej v spoznávaní nových spôsobov myslenia a práce – vycestovaním na Island. Prišli sme ako skupina ostýchavých študentov zo Slovenska a odchádzali sme ako mladí ľudia povzbudení a namotivovaní tvoriť a aj naďalej sa venovať audiovizuálnej tvorbe.

Ďakujeme za nadobudnuté zážitky a príhody, s ktorými sa zdieľali naši lektori s nami. V každom z nás Island zanechal nejakú stopu, ktorú si ešte dlho budeme v sebe niesť.