DAJME MLADÝM ŠANCU V PROJEKTOCH, BUDE TO VÝHRA PRE VŠETKÝCH

Málokedy stretnete mladého človeka, ktorý pomedzi maturitné skúšky s nasadením pracuje na strategickej iniciatíve s medzinárodným rozmerom. K takým patrí čoskoro už absolventka Strednej odbornej školy Informačných technológií v Košiciach Gabriela Rakacká. Pred niekoľkými mesiacmi sa dostala k myšlienke Štúdia 25:Island a dnes patrí ku kľúčovým ľuďom projektu pri jeho prezentácii pred verejnosťou na sociálnych sieťach. No nielen to. 

• Gabika, ako si sa vôbec dostala ku projektu Štúdio 25:Island? Zohrala úlohu aj náhoda?

K Štúdiu 25:Island som sa dostala vďaka ponuke od svojho triedneho učiteľa. Minulú jeseň nám predstavil Kreatívne centrum Arténa na pôde košického štúdia Slovenskej televízie. Práve sa tam pripravoval workshop. Povedala som si, že za pokus nič nedám, a tak som sa naň prihlásila. Povedala by som, že to bolo náhodne dobré rozhodnutie.

• Priblíž z pohľadu mladého človeka, čo sa ukrýva za týmto pomerne málo výrečným termínom – kreatívne centrum...

Ide o špičkovo vybavené, moderné televízne štúdio a priestory pre audiovizuálnu tvorbu, kde sa už dnes môžu vzdelávať aj mladí ľudia na svojej ceste k povolaniam režisérov, kameramanov, zvukárov či strihačov. Vybavenie tohto centra  v Košiciach, ako aj v ďalších kreatívnych  centrách v Banskej Bystrici a Bratislave, bolo financované z eurofondov.

• Čo viedlo k tomu, že ťa niekto v ďalšej fáze oslovil a stala si sa priamo členkou projektového tímu strategickej iniciatívy Štúdio 25:Island? Čím si zaujala?

Možno svojou vytrvalosťou. Nie každý, kto sa na začiatku prihlásil, totiž ostal až do konca workshopu, ktorý tejto iniciatíve predchádzal. Viedlo ma odhodlanie, kreativita a, povedala by som, aj láska k tvorbe grafiky. Nemôžem vynechať ani podporu svojich učiteľov.

• Aké zručnosti, ktoré už máš, ti pomohli? Získala si ich priamo v škole, alebo ťažíš hlavne z toho, čo ťa baví a pracuješ na sebe?

Určite mi veľmi pomohlo, že študujem odbor grafik digitálnych médií. Vďaka tomu mám skúsenosti s programami pre tvorbu grafiky. Ale už od malička som rada kreslila alebo maľovala... To mi zostalo. V práci s farbami, textom, tvarmi a obrázkami sa fakt vyžívam a dokážem nad tým sedieť hoci aj päť hodín v kuse. Takže v iniciatíve ťažím z obidvoch, aj z vedomostí zo školy, aj z toho, že sa grafike venujem aj po škole a je to moje hobby.

• Poďme ešte trochu bližšie k spomenutému projektu, na ktorom sa podieľaš. Ako vnímaš nápad spojiť kultúrne vzdelávanie o Islande v spojitosti s audiovizuálnou tvorbou? Čo treba urobiť, aby mohol projekt zaujať širšie spektrum mladých na Slovensku?

Za mňa je to skvelý nápad. Osobne neviem o žiadnom ďalšom podobnom rozvíjajúcom sa projekte s takouto myšlienkou. Myslím si, že sa máme v čom inšpirovať od islandskej kultúry a možnosť spoznávať ju prostredníctvom tvorby audiovizuálnych výstupov s využitím špičkovej techniky je pre mladých ľudí na Slovensku naozaj výnimočná príležitosť. Na zaujatie širšieho spektra mladých je určite potrebné použiť práve sociálne siete. ktoré majú popri svojich nástrahách aj veľké výhody. Umiestnenie trendov na sociálne médiá je cestou k rôznorodým mladým ľuďom.

• Ako vnímajú mladí ľudia okolo teba tradičné médiá? Zaujímajú ich ešte? Čo by sa malo zmeniť, aby dnešná televízia viac oslovovala trebárs generáciu narodenú po roku 2000?

Ako mladí ľudia tradičné médiá už skoro nevnímame. Podľa mňa by bolo potrebné zmeniť typ informácií, ktoré médiá prezentujú. Prinášať napríklad viac pozitívnych správ, viac noviniek práve o možnostiach rozvíjania kreativity, ktorá je v každom z nás. Myslím si, že generácia 2000+ chce oveľa viac voľnosti v tom, ako sa prejavuje, akým štýlom pracuje, a podobne.

• Čo bolo súčasťou projektu Štúdio 25: Island?

V podstate výmenné pobyty Slovákov na Islande a naopak, spojené so spoznávaním islandskej kultúry a vzdelávaním v audiovizuálnej tvorbe. Islanďania Slovákom ukázali charakter a príklady svojej kultúry a to, čo ju formuje. Dôležité bolo zachytávanie najzaujímavejších momentov v audiovizuálnej forme aj formou študentských reportáží a ich zdieľanie na sociálnych sieťach. Okrem toho je hotový skvelý televízny dokument o Islande, ktorý odvysielala Slovenská televízia a bude dostupný aj online. Ten taktiež vznikol v spolupráci mladých ľudí zo Slovenska, konzultantov v jednotlivých oblastiach islandskej kultúry a profesionálov STVR.

• Bol to tvoj prvý projekt tohto typu, určite ťa mohlo baviť, že bol postavený na mladých ľuďoch. Keď ho máš už prakticky za sebou jeho pilotnú fázu, čo považuješ za jeho najsilnejšie momenty a prínos pre teba osobne? (Aj keď si teda sama na Island nevycestovala.)

Hlavne som mala možnosť získať a zlepšiť skúsenosti s audiovizuálnou tvorbou, vrátane práce s technikou. Na Island mohlo vycestovať v pilotnej fáze len 7 mladých ľudí. Na študentských reportážach o islandskej kultúre sme však medzitým pracovali aj my tu na Slovensku. Práve počas  expedície slovenských študentov na Islande došlo v Košiciach ku prepojeniu študentských tímov dramaturgov, moderátorov, kameramanov a strihačov, vznikol tak kompletný produkčný štáb a začala sa práca na študentských reportážach, ktoré sa dnes už postupne uverejňujú na sociálnych sieťach a aj v STVR. Byť okolo profesionálov z televízie, na ktorých reálne je vidno že ich práca baví, bolo super. Najsilnejší moment bol pre mňa ten, keď som na Veľkonočnú nedeľu videla na  obrazovke spomenutý dokument. A aj keď som v tomto prípade nemala meno v titulkoch, ani som na Islande nebola, tak to bol skvelý pocit – vedieť, že aj ja som takým aspoň malým článkom v tomto projekte.

• Trochu si nazrela aj „do kuchyne“ prípravy takýchto projektov, za ktorými stojí niekoľko organizácií združených v partnerskom konzorciu.  Ako vnímaš prostredie, spoluprácu a celkového ducha, vyznenie projektu po formálnej stránke?

„Kuchyňa“ projektu bola veľmi dynamická. Organizácia veľmi rýchla vzhľadom na to, že šlo o 3 mesačnú pilotnú fázu iniciatívy strategického významu. Učili sme sa všetci v tíme za pochodu aj mnoho nových vecí v zmysle motta projektu „Learning by doing“, teda učenie prácou. Ale o to viac sme sa všetci do projektu zahryzli a chceli sme, aby všetko vyšlo čo najlepšie. Spolupráca a komunikácia bola skvelá zo všetkých strán, či už od účastníkov alebo mojich zamestnávateľov. 

• Ozaj, stihla si vôbec zmaturovať? A mohla by sa ti rátať aj práca na projekte do praktickej časti? :-)

Áno, je začiatok mája 2025 a maturity mám z dvoch tretín za sebou. Na ústne skúšky sa pripravujem pomedzi potreby iniciatívy, ale zvládam to s prehľadom. Som zvyknutá na rýchle tempo. Uvidíme, aké budú výsledné známky. Žiaľ, práca na projekte sa mi nepočítala do praktickej skúšky. Je to trochu škoda, pretože vďaka nemu som mohla fakt naplno využiť všetko to, čo ma moji učitelia naučili, a uplatniť aj svoje zručnosti.

• A na záver: ak by si vychádzala zo svojich doterajších skúseností, ako môže mladý človek pomôcť tomu, aby ho niekto objavil podobne ako teba?

Treba, aby mladého človeka bolo počuť, aby bol sám otvorený, ale aj aby mu boli otvorené dvere a mohol skúšať rôzne veci a prístupy. Aby sa nebál a šiel aj do výziev. A nebál sa ani požiadať starších o radu, skúsenosti alebo pomoc. Na konci to môže byť výhra pre každého.

Pýtal sa Anton Oberhauser

Gabriela Rakacká sa stará o publicitu pilotnej fázy iniciatívy Štúdio 25: Island na sociálnych sieťach, konkrétne na Instagrame a Facebooku.  Študentské reportáže nájdete zverejnené na YouTube. Link na dokumentárny film nájdete tu. Informácie o všetkých výstupoch nájdete od konca apríla aj na webovej stránke iniciatívy www.studio25island.sk